Bariéry v štúdiu

Druhá bariéra: príliš strmý gradient

     Gradient je postupné približovanie sa k niečomu, vykonávané krok za krokom, jeden stupeň za druhým. Každý krok či stupeň je sám osebe ľahko dosiahnuteľný, takže nakoniec dosť  komplikované a náročné činnosti môžu byť uskutočnené relatívne ľahko. Výraz gradient sa tiež používa pre každý z krokov, ktoré sa vykonávajú týmto spôsobom.

     Ak pri štúdiu nejakého odboru človek narazí na príliš strmý gradient, bude akýsi zmätený alebo sa bude motať. To je druhá bariéra v štúdiu.

Náprava pre príliš strmý gradient je vrátiť sa v štúdiu späť. Zistite, kedy človek ešte nebol zmätený z toho, čo študoval, a potom zistite, do akej novej akcie sa pustil. Vypátrajte, pri čom cítil, že tomu – tesne predtým, ako začal byť úplne zmätený – dobre rozumie.

Učenie sa jazdiť na bycikli je častokrát príliš strmý gradient pre dieťa. Ale pomocné kolieska mu umožnia urobiť pokrok. Toto je správny gradient.

     Zistíte, že v tejto oblasti – v oblasti, kde cítil, že tomu rozumie – je niečo, čomu v skutočnosti nerozumel.

     Hneď, ako si to objasní, bude schopný opäť postupovať.

     Keď u niekoho zistíte, že je veľmi zmätený pri druhej činnosti, ktorú má poznať alebo robiť, môžete si byť istí, že nikdy úplne nepochopil prvú činnosť.

     Táto bariéra sa dá najlepšie rozoznať a použiť pri konaní (keď robíme nejakú činnosť), v protiklade k obyčajnému akademickému alebo intelektuálnemu štúdiu.

Tretia – a najdôležitejšia – bariéra

Nepochopené slovo

     Treťou a najdôležitejšou bariérou v štúdiu je nepochopené slovo. Nepochopené slovo je slovo, ktorému nebolo porozumené vôbec alebo mu bolo porozumené nesprávne.

     Celkom iná skupina telesných reakcií sa môže prejaviť, keď človek pri čítaní prechádza slová, ktorým nerozumie. Pokračovanie v čítaní za slovom, ktorému nebolo porozumené, vyvoláva v človeku zreteľný pocit, akoby mal v hlave prázdno alebo sa bude cítiť unavený.

     A potom môže nasledovať pocit, že „je duchom mimo“ a niečo ako nervová hystéria (nadmerná úzkosť).

     Zmätok alebo neschopnosť niečo pochopiť alebo sa niečo naučiť, prichádza po slove, ktoré si osoba nedefinovala a nerozumela mu.

     Nepochopené slovo je oveľa dôležitejšie ako druhé dve bariéry. Nepochopené slovo určuje schopnosť rýchlo sa učiť a porozumieť alebo nedostatok tejto schopnosti. A to je vec, ktorú sa psychológovia pokúšajú už roky testovať, bez toho, aby zistili, o čo ide.

     To je jediný zdroj mnohých študijných ťažkostí a paleta jeho mentálnych účinkov je natoľko široká, že ono samo je hlavnou vecou, ktorá zapríčiňuje hlúposť a mnohé ďalšie nežiaduce stavy.

     Pokiaľ by človek nemal nepochopené slová, jeho talent môže alebo nemusí byť prítomný, ale bude schopný konania v tejto oblasti.

     Existujú dva zvláštne prejavy, ktoré pramenia z nepochopených slov.

Prvý prejav

     Keď študent neporozumie slovu, časť priamo za týmto slovom je v jeho pamäti prázdna.

     Toto slovo môžete vždy vystopovať tesne pred prázdnym miestom, objasniť si ho a potom zázračne zistíte, že pôvodne prázdna oblasť v texte, ktorú študujete, teraz prázdna nie je.

     To je úplné kúzlo.

Keď osoba číta stránku . . .

. . . a prejde cez slovo, pre ktoré nemá žiadnu definíciu . . .

. . . sekcia po nepochopenom slove bude v jeho pamäti prázdna. Nepochopené slovo je najdôležitejšia bariéra v úspešnom štúdiu.

     Už sa vám niekedy stalo, že ste prišli na koniec strany a uvedomili si, že neviete, čo ste čítali? Bolo to tým, že ste na tejto strane niekde skôr na tejto strane prešli slovo, pre ktoré ste nemali definíciu alebo ste mali nesprávnu definíciu.

     Tu je príklad: „Deti boli pripravené na jesennú pľušť. “… Vidíte, čo sa stane? Myslíte si, že nerozumiete celej myšlienke, ale neschopnosť pochopiť ju vychádza len z toho, že ste nemohli definovať jedno slovo, a to pľušť, ktoré znamená daždivé počasie, čľapkanicu.

Druhý prejav

     Nesprávne pochopená definícia, alebo nepochopená definícia alebo nedefinované slovo môžu dokonca spôsobiť, že človek vzdá štúdium predmetu a opustí kurz alebo triedu. Tomuto spôsobu odchodu sa hovorí „útek“.

     Všetci sme poznali ľudí, ktorí sa z nadšením dali do štúdia nejakého predmetu a za nejaký čas sme zistili, že títo ľudia od štúdia upustili, pretože to bola „nuda“ alebo to „nebolo také, ako si mysleli, že to bude“. Chceli sa naučiť nejakú zručnosť alebo sa zapísali do večernej školy, aby získali titul, ale nikdy štúdium nedokončili. Je jedno, ako logicky ich ospravedlnenia znejú, fakt je, že prestali študovať alebo odišli z kurzu. Toto je útek. Človek utečie iba z jedného hlavného dôvodu – kvôli nepochopenému slovu.

     Človek nemusí nevyhnutne utiecť kvôli ďalším bariéram v štúdiu – nedostatku masy alebo príliš strmému gradientu. Tieto bariéry jednoducho vyvolávajú telesné prejavy. Ale nepochopené slovo môže spôsobiť, že študent utečie.

Po nepochopenom slove nasleduje určitý sled činností:

     Keď študent nepochopí slovo, upadá do stavu nepochopenia (prázdnoty) toho, čo je tesne za tým. Študent rieši stav prázdnoty tým, že sa od nej oddelí – odlúči sa, stiahne sa z nej.

     Teraz, keď je študent oddelený od oblasti, ktorú študoval, o daný predmet alebo veci či činnosti s ním spojené sa nestará a je mu jedno, čo sa s nimi stane. Tento postoj – byť oddelený alebo odlišovať sa od niečoho – predchádza poškodeniu niečoho alebo niekoho.

     Napríklad študent v škole, ktorý prešiel nepochopené slová vo výučbe, sa nebude starať o dianie v triede, bude pravdepodobne očierňovať predmet pred svojimi priateľmi a môže ešte poškodiť vybavenie triedy alebo stratiť učebnicu.

     Jednako však, ľudia sú v zásade dobrí. Keď jedinec spácha zlý čin, potom má snahu zabrániť v páchaní ďalších škodlivých činov. Potom bude hľadať, ako mu ostatní „uškodili“, aby ospravedlnil svoje konanie, a bude si sťažovať, hľadať chyby a jeho postoj bude typu „len sa pozrite, čo ste mi urobili“. Tieto faktory ospravedlňujú v študentovej mysli odchod, čiže útek.

Osoba častokrát začne študovať nový predmet s nadšením.

No keď nazbiera nepochopené slová, jeho nadšenie opadne.

Ak ich neobjaví a neobjasní si ich, stratí celý záujem a zanechá predmet. Toto sa nazýva útek.

     Ale pretože väčšina vzdelávacích systémov úteky neschvaľuje, priváža to študenta k tomu, že sa skutočne odtiahne od študovaného predmetu (nech už študuje čokoľvek) a miesto toho si vybuduje mentálnu mašinériu (mechanizmus) schopnú prijímať a mechanicky opakovať vety a výroky. Keď sa jedinec prestáva zaujímať o to, čo robí, ale cíti, že v tom musí pokračovať, môže si vybudovať mentálnu mašinériu.

Teraz máme „rýchleho študenta, ktorý akosi nikdy nepoužíva to, čo sa naučil“, nazývame ho tiež povrchný študent.

     Charakteristickým prejavom potom je to, že študent vie nejaké slová naštudovať a mechanicky opakovať, bez toho, aby sa tejto činnosti osobne zúčastnil. Na skúške síce dostane jednotku s hviezdičkou, ale nie je schopný tieto údaje prakticky použiť.

     Úplne natvrdnutý (hlúpy) študent je jednoducho uviaznutý v prázdnote neporozumenia, ktorá nasleduje za nejakým nepochopeným slovom. Nebude schopný demonštrovať látku, ktorú študuje, pomocou demo súpravy alebo plastelíny, čo je jednoznačne známka toho, že existuje nepochopené slovo.

     Veľmi bystrý študent, ktorý ale nedokáže informácie použiť v praxi, je duchom mimo. Už dávno prestal konfrontovať (čeliť bez mykania alebo uhýbania) obsah predmetu, či predmet ako taký.

     Liekom na akýkoľvek z týchto stavov „bystrého neporozumenia“ alebo „hlúposti“ je nájsť nepochopené slovo, ktoré prešiel.

     Tento objav, aké je nepochopené slovo dôležité, v skutočnosti otvára bránu vzdelaniu. A aj keď táto bariéra v štúdiu bola uvedená ako posledná, ide o najdôležitejšiu z nich.

| Predchádzajúca | Obsah | Nasledujúca strana » |